•• Európsky úrad pre bezpečnosť potravín ••
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) bol založený 28. januára 2002 Európskym Parlamentom ako reakcia na viaceré škandály súvisiacimi s potravinami (BSE, dioxiny..). Od októbra 2005 sídli v Parme (Taliansko).
Úlohou EFSA je poskytovanie vedecky podložených stanovísk, ktoré sa týkajú bezpečnosti potravín. Vyjadruje sa predovšetkým k žiadostiam výrobcov na uvádzanie na trh nových produktov (chemickej syntézy a iných), ktoré sa môžu dostať do potravinového reťazca. Konečné povolenie (alebo nepovolenia), ale vydáva Európska komisia (EK). Z inštitucionálneho hľadiska je EFSA zodpovedná za „posudzovanie rizika“, zatiaľ čo EK (DG Sanco) zodpovedá na „riadenie rizika“, pričom významným podkladom pre EK je práve stanovisko EFSA. EFSA spolupracuje s európskymi inštitúciami, s členskými štátmi (najmä národnými agentúrami zodpovednými za bezpečnosť potravín), zainteresovanými stranami a medzinárodnými organizáciami.
Vznik a aktivity EFSA sú stanovené v nariadení EP a Rady č. 178/2002 a 2230/2004.
Úrad je orgánom Európskej Únie a je financovaný z jej rozpočtu.
EFSA má tieto orgány:
a) správnu radu
b) výkonného riaditeľa
c) poradné fórum.
d) vedecký výbor a vedecké komisie
Spolu so vznikom úradu boli zriadené tieto vedecké panely:
a) panel pre potravinárske prídavné látky, látky určené k aromatizácii, pomocné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami;
b) panel pre prísady a produkty nebo pre látky používané v krmivách pre zvieratá;
c) panel pre zdravie rastlín, pre prípravky na ochranu rastlín a rezídua prípravkov na ochranu rastlín;
d) panel pre geneticky modifikované organizmy;
e) panel pre dietetické výrobky, výživu a alergie;
f) panel pre biologické nebezpečenstvo;
g) panel pre kontaminujúce látky v potravinovom reťazci;
h) panel pre zdraví a blaho zvierat.
EFSA by mala pôsobiť transparentne a otvorene, pričom ale práve v tejto oblasti existujú veľké rezervy: rokovania vedeckých panelov sa konajú za zatvorenými dverami a verejnosť sa dozvie iba výsledok. Zložitosť postavenia EFSA súvisí s tým, že jej stanoviská majú dopad nielen na zdravie spotrebiteľov, ale v hre sú i obrovské finančné záujmy výrobcov. Títo potom, prostredníctvom rôznych lobistických združení (najčastejšie ILSI), sa snažia ovplyvniť konečné stanovisko ku konkrétnemu produktu vo svoj prospech. EFSA je takto dlhodobo kritizovaná za konflikty záujmov, pretože množstvo konzultantov ILSI (bývalých i súčasných) a iných lobistov zastáva zároveň významné postavenie v jej orgánoch. V roku 2012 bol úrad prinútený pristúpiť k viacerým personálnym zmenám, nakoľko bol tvrdo kritizovaný zo strany Európskeho dvoru audítorov a Európskeho parlamentu práve za konflikty záujmov. Pohár pretiekol po tom, ako predsedníčka správnej rady EFSA, pani Diana Banati, o ktorej sa vedelo, že je konzultantkou ILSI, odišla v máji 2012 z EFSA a stala sa šéfkou pobočky ILSI pre Európu.
Úloha EFSA nie je v mnohých ohľadoch závideniahodná pretože vedecká literatúra k mnohým posudzovaným produktom zďaleka nie je jednoznačná. Dochádza dokonca k zarážajúcemu fenoménu, že výsledky vedeckých štúdií sa radikálne odlišujú v závislosti od zdroja ich financovania! Je to prípad umelého sladidla aspartam i obalového materiálu bisfenol A. V takýchto prípadoch sa EFSA zvykne systematiky prikloniť k výsledkom prác predkladaných priemyslom, čo sa dá opäť vysvetliť pôsobením osôb v konflikte záujmov. Napríklad v doterajšej histórii boli stanoviská EFSA ku všetkým žiadostiam týkajúcich sa geneticky modifikovaných plodín kladné, hoci vo viacerých prípadoch išlo o sporné rozhodnutie (napr. kukurica MON 863).